54. Enay-aramaic

"TO BY STAČILO!" Celá sála zaburácala pod ohlušujúcou ozvenou, ktorá spôsobila mŕtvolné ticho, že by ste počuli spadnúť aj ihlu. Nikto sa nehýbal, nikto nedýchal, všetci sa ako jeden otočili a pozreli sa do dverí...alebo skôr do toho, čo z nich ostalo po mojom vpáde. Srdce sa mi rozbúchalo nádejou, keď som ho zbadal. Možno to bolo naivné, ale bolo to to jediné, o čom som sa v takej chvíli bezmocnosti mohol oprieť, pretože ak nám nepomôže on, dievča, ktoré milujem, kvôli mne zomrie, a ja skončím zamurovaný v zime tohto hradu.

Pomaly sa vybral dole schodmi, zatiaľ čo prsty sa mu neustále hýbali. O nič sa nepokúšajúc, nevytváral okolo seba temnú auru, ktorej sa ostatní mali báť, a predsa už z diaľky bolo cítiť autoritu. Sálala z neho ako teplo z práve uvarenej polievky. Takto som to mal asi spraviť - nenútene a prirodzene. Dúfal som, že sa mi dostane príležitosti sa poučiť.

"To, čo tu Lyanrix robí, je nezákonné!" Vyhlásil jednoducho, keď zastal úplne dole pred stolom s piatimi zradnými druidmi.

"Hm, ty nás, hm, ideš poučovať, hm, Burtos?!" Štekol Hmkáč podráždene, hoci jeho kyslý pohľad bol len slabým odvarom Artharovho výrazu - ten by mu mohla závidieť aj fúria. Chudák, už sa ani nesnažil zakryť svoje nadšenie z toho, že sa Elyson zbaví...

"Uhádol si, Taerlys, alebo si sa už definitívne rozhodol zradiť svoje meno?" Nedal sa Burtos.

Pozrel som sa na toho zamračeného starca v starom háve. Taerlys, to bolo jeho meno? Táto vyschnutá nádoba pre mágiu mala meno, ktoré (ak som sa nemýlil) znamená v druidčine spravodlivosť? Bolo to smiešne...a bolo mi z toho aj do plaču.

"My len robíme, hm, to, hm, čo je podľa nás, hm, najlepšie!" Ohradil sa.

Burtos si ho premeral pohľadom. "A to hneď znamená, že je to aj správne? Alebo je najlepšie odsúdiť na príšernú smrť mladé dievča v slepom strachu a dať vedieť všetkým druidom, že sa môžu začať vraždiť navzájom, ak sa zľaknú toho druhého?"

Odpovede sa mu nedostalo, preto sa pozrel na Arthara, ale ten sa tak ľahko oblomiť nedal a okamžite spustil: "Stará viera je Stará viera, či sa nám to páči alebo nie. Je to jedna z najhorším foriem pohanstva a ak sú tu druidi pochádzajúci z Dynuppuly, určite z histórie vedia, čo sa stáva pohanom..."

Nechal odznieť vlastné slová a zdalo sa, že skoro každý vie, o čom je reč. Skoro. Ja som ani len netušil, kde sa Dynuppula nachádza, nieto čo sa tam dialo.

"Chlapec, ak nevieš takéto veci, mal si si ich doštudovať," ozval sa Arthar a ani sa na mňa nepozrel. "Carpolas! Nože nám povedz niečo z histórie tvojej zeme..."

Neverný a lživý Carpolas sa postavil, neisto, ale predsa len. "Bo...Boset spolu s mestami Natarost, Dorul a Ouenesal patrí do oblasti, ktorá sa podľa toho volá Dynuppula, Štvormestie, a nachádza sa na severozápade na pobreží Aberldorského zálivu. Sme známi tým, že ku viere pristupujeme inak ako hlása Cirkev. Tá hovorí o troch bohoch - Vládcovi ohňa, Matke hôr a Strážcovi podsvetia. Lenže my veríme, že majú svojich služobníkov, menších bôžikov, čo sú ich pomocníkmi pri správe sveta. A za toto presvedčenie Dynuppula preliala mnoho krvi." Urobil prestávku a zdalo sa, že sa mu na tvári začína zrkadliť hnev. "Sedem storočí dozadu, keď v Taerganskej ríši vládol Baesileos Reformátor a vo Waegteri zase Colgredem z rodu Aycletona, Cirkev rozpútala inkvizíciu. Tisícky nevinných ľudí, meničov i druidov umučila na smrť ako kacírov, vypálila naše mestá v mene svätej vojny a všetko obrátila na popol."

"A z tejto nespravodlivosti, ako by to niekto nazval, vzišiel Mallaidh..." Dokončil Arthar.

Svetlo prichádzajúce zvonka akoby stratilo svoju silu rovnako ako oheň a sála sa na krátky okamih ponorila do šera. Prebehol mnou zvláštny pocit hnevu, no ako rýchlo sa objavil, aj zmizol. Všetci do jedného okrem priora Burtosa sa pomrvili ani čoby ich niečo posadlo.

"Nepúšťaj si na jazyk mená Mocností a už vôbec nie Temných pánov, pokiaľ medzi nich sám nepatríš," povedal ticho a jeho hlas spretrhal zlo, čo zachvátilo sieň, a znovu sa objavilo svetlo. "V tejto sále sú len traja, čo tak smú urobiť a i my lepšie urobíme, ak tak neučiníme."

"Ak teda rozumiete tak dobre zlu a moci, určite chápete, ako veľmi je Stará viera nebezpečná pre celý svet. Tí, čo ju praktizujú, musia zomrieť!"

Po krátkom momente strachu všetci súhlasne zakričali...hlasnejšie a divšie než predtým. Moja nádej pomaly hasla, pretože sa zdalo, že ani Burtos nedokáže zmeniť ich názor a zachrániť nás. Nemali sme šancu.

Prior sa pozrel na ostatných štyroch druidov. "Je toto vôľa Lyanrixu?" Spýtal sa.

"Je," prikývol Ťahavý Had.

Vzdychol si, pomaly sa otočil ku davu a pohol sa dopredu. Zdvihol ľavú ruku a vystrel ju pred seba. "V tom prípade sa ja, Burtos, prior z Brodového priorstva, dožadujem prítomnosti bohov, žiadam o svetlo Vládcu ohňa a pravdu Matky hôr. Budem od nich požadovať enay-aramaic."

Obočie mi vystrelilo smerom dohora, Elyson sa zmätene pozrela na muža, ktorý nás zrejme čímsi zachránil - dokonca aj Arthar vyzeral, že netuší o čom je reč. Iba pár druidov z tých stoviek sa postavilo podobne ako ostatní členovia Lyanrixu.

"Nie!" Vyštekol Stranár, až sa takmer narovnal. "To nemôžeš urobiť!"

"Za toto ťa dám popraviť!" Pridal sa aj Hmkáč a prvýkrát v živote som ho počul povedať jednu súvislú vetu bez nejakého prerušenia, nádychu či hmknutia.

Prešla mnou smrteľná hrôza, že v prvotnej chvíli sa mi doživotný žalár nezdal byť až tak zlou možnosťou. Ak totiž na dva slová reagujú tieto vysušené úbohosti s toľkým hnevom, nenávisťou a strachom, mám skutočné obavy o to, aký osud nám prior pripravil.

"Výzva bola podaná a len bohovia, ktorých sa dožadujem, ju môžu zo mňa sňať. Nie Lyanrix ani všetci Paedraxovia, ktorí kedy žili, to nemôžu urobiť. Sám ich povediem do Matkinho chrámu a dokážem nevinnosť Chlapca i Elyson Stryderovej."

Zo srdca mi spadol veľký kameň, pretože naša smrť sa odkladá. Naša cesta teraz povedie na sever, pretože to miesto sa nachádza pri veľkom lese Callan il Lya, kde vraj Matka porodila prvých Lonelov. Stále som však nevedel, čo je to enay-aramaic...už len to meno ma desilo na smrť.